Bol to náš prvý deň v Melbourne. Teplota vzduchu sa vyšplhala na 25 stupňov. Pravdupovediac, v tomto ročnom období to bolo netypické počasie aj pre Melbourne, hoci toto mesto je známe svojimi premenlivými podnebnými podmienkami.
Stáli sme na jednej z ulíc v centre mesta a netrpezlivo čakali na sprievodcu nášho jednodňového výletu, ktorý sme si objednali cez internet (www.autopiatours.com.au). Autopiatours je jedna z mnohých agentúr, ktoré organizujú výlety v rámci štátu Viktória a ponúka autentické zážitky za prijateľnú cenu. My sme zaplatili 99 dolárov.
O 11:45 pri obrubníku zastala biela dodávka s nápisom Autopiatours. Z vozidla vystúpil vysoký muž stredného veku - náš sprievodca Jimmy. Cieľom bola Penguine Parade na Philipovom ostrove.
Philip Island je jedným zo siedmich ostrovov štátu Viktória a nachádza sa približne 140 kilometrov juhovýchodne od Melbourne. Jednou z jeho hlavných atrakcií je aj “Prehliadka tučniakov malých”, kvôli ktorej tisíce turistov každoročne navštívi Prírodný park Philipovho ostrovu (Philip Island Nature Park). Jej hlavným účelom je chrániť a zachovať domov tučniaka malého. Zároveň chráni aj ostatné druhy živočíchov na ostrove a podporuje rozvoj ekoturizmu. Park je otvorený počas celého roku a každý deň po západe slnka sa tu organizujú spomínané prehliadky. Hovorí sa, že Philipov ostrov v štáte Viktória a jeho tučniaky sú druhou najväčšou atrakciou v Austrálii, hneď po Uluru. Aj my sme chceli zažiť toto úžasné predstavenie, ktoré má na svedomí sama príroda.
Cesta nám ubiehala hladko a príhody nášho sprievodcu nás postupne uspávali. Prvou našou zastávkou bola škôlka pre zvieratká a Wildlife Park, kde sme mali možnosť spoznať niekoľko druhov zvierat typických pre túto krajinu. Práve na tomto mieste sa mnohí z nás po prvýkrát stretli s jedným z miestnych obyvateľov Austrálie, vombatom medveďovitým. Austrálský cicavec s krátkymi nohami a ešte kratším chvostom si okamžite získal srdce takmer každého z návštevníkov. Sprievodca parku nám opísal život vombata a dovolil nám pohladkať a pochovať jedno z jeho mláďat.
Vedľa vombatov boli koaly so svojimi potomkami. Koala je v štáte Victoria chránená, a preto nie je dovolené dotýkať sa jej. Môžete ju iba pozorovať alebo sa s ňou nechať vyfotiť.
Po rýchlom obede sme sa spolu so sprievodcom parku vybrali spoznávať jeho ostatných obyvateľov. Navštívili sme emu, jaštere, krokodíly, vačice a tasmánskych diablov. Pre mňa osobne bolo najväčším zážitkom stretnutie s valabiami a klokanmi. Všetci sme dostali misky s potravou pre vačkovce a vybrali sa ich nakŕmiť. Keď sme sa objavili v areáli s klokanmi, všetky zrazu ožili a so záujmom k nám priskákali. Prvé sme kŕmili valabie, ktoré som si na začiatku zmýlila s kengurami. Valabia je kengure podobný vačkovec, ale je menšia. Kengura je omnoho väčšia, silnejšia a menej sympatická. Niektoré valabie a kengury schovávali vo svojich vačkoch zvedavé mláďatká.
“Rendez-vous” so zvieratkami skončilo, ale náš výlet na Philipovom ostrove pokračoval. Z okna dodávky sme pozorovali skákajúce klokany vo voľnej prírode a austrálsku vegetáciu. Philipov ostrov má nepochybne svoje čaro. Na jeho juhozápadnom cípe sme sa kochali výhľadom na zoskupenie skál vyčnievajúcich z oceánu. Nazývajú sa Nobbies a sú zárukou veľkolepého a nezabudnuteľného dojmu. Oceán, skaly, ostrovy a ostrovčeky vytvárali prekrásnu scenériu. Za Nobbies sa nachádzajú “tulenie skaly”, ktoré sú domovom najväčšej austrálskej kolónie kožušinových tuleňov. Celý útes bol pokrytý čajkami a ich mláďatami. Mláďatko čajky je podobné škaredému káčatku -len škoda, že na rozdiel od klasickej rozprávky Hansa Christiana Andersena, čajke dospelosť na kráse nepridá.
Poslednou zastávkou na našom dobrodružnom putovaní Philipovým ostrovom bolo turistické stredisko, kde sa po západe slnka stovky tučniakov malých vracajú cez Summerland Beach do svojich hniezd ukrytých v pieskových dunách. Austrálčania z obyčajného života tučniaka vytvorili obrovskú atrakciu nielen pre turistov, ale aj pre domáce obyvateľstvo. „Welcome to Penguin Parade“. Fotoaparáty, kamery a mobilné telefóny nie je dovolené používať. Tučniaky sú zákonom chránené a akékoľvek neprirodzené svetlo narúša ich spôsob života.
Pohodlne sme sa usadili v hľadisku a čakali na západ slnka. Hoci bol koniec septembra a jar v plnom prúde, na pláži sme sa po chvíli začali triasť od zimy. Fúkal studený vietor a celá pláž sa ponorila do studeného šera. Skúsení turisti sa však vopred na túto udalosť pripravili. Zimné bundy, čiapky a rukavice im určite spríjemnili očakávané “predstavenie”.
Slnko zapadlo a na pláž sa zlietavali zvedavé čajky. Spolu s nimi sme aj my netrpezlivo čakali na príchod prvého tučniaka. Zrazu ľudia začali prstami ukazovať na hladinu mora a pláž zaplavila vlna nadšených výkrikov. Naťahovali sme krk a očami hľadali obrysy najmenšieho druhu tučniaka na svete. More vyplavilo na breh drobné vtáky s bielymi bruškami a čierno-modrými krídlami. Tučniaky sa vracali na breh v malých skupinkách, jedna skupinka za druhou - “Pochod malých tučniakov”. Pri chôdzi sa komicky kolísali zo strany na stranu. Zrazu sa jeden z nich potkol a jeho druhovia okamžite reagovali na možné nebezpečenstvo - v momente sa celá skupinka otočila a utekala späť do studeného mora. S úžasom sme sledovali návrat tučniakov z mora na pláž a z pláže do mora. Po čase, keď opäť nadobudli pocit bezpečia, vrátili sa spolu so svojou skupinkou na pláž. Celé predstavenie trvalo asi 50 minút a cestou z pláže sme mohli ponáhľajúce sa tučniaky pozorovať celkom zblízka. Nocou sa niesli zvuky prírody a my sme si, po návrate do strediska, pozreli ešte stálu výstavu venovanú životu tučniaka malého.
Zo života malého tučniačika
Tučniak malý - obyvatelia Melbourne ich občas nazývajú “Trpasličí tučniaci” (Fairy Penguin) - je najmenší zo 17 druhov tučniakov na svete a žije vo veľkých kolóniach v Austrálii a na Novom Zélande. Meria okolo 33 cm, váži 1 kg a v priemere sa dožíva 7 rokov. Mláďatá opúšťajú kolóniu po 8 týždňoch života a začínajú žiť vlastný život. Plávať sa naučia na základe inštinktu.
Krátke perie, ktoré je štyrikrát hustejšie ako perie ostatných vtákov, pokrýva celé ich telo a udržiava tak tučniaky v teple aj počas plávania v studených vodách.
Ešte pred východom slnka opúšťajú tučniaky svoje hniezda a vydávajú sa smerom k moru. Každé ráno plávajú na rovnaké miesto a vracajú sa do svojich hniezd rovnakou cestou. Celý deň plávajú a hľadajú potravu. Nepotápajú sa veľmi hlboko. Tučniak malý zapláva v priemere okolo 100 km za deň a nazbiera 240 g potravy. Živí sa rybami a drobnými morskými živočíchmi. Popoludní tučniaky vychádzajú z vody a zoskupujú sa neďaleko Philipovho ostrova. Za šera sa priblížia k brehu a rozdelia sa na malé skupinky. Takéto zoskupenia im zabezpečujú väčšiu ochranu pred predátormi.
Našu cestu ukončíme jednou zaujímavosťou. Vedeli ste, že počas prázdnin v Austrálii tučniak malý ďobol Linusa Torvaldsa, zakladateľa operačného systému Linux? Tento zážitok bol jeho inšpiráciou a tučniak malý sa stal maskotom Linuxu.
Jana