COVER PAGE: Remembrance Day

Na rozdiel od štátov bývalej “Východnej Európy”, teda aj SlovenkaaČeska, si Austrália a mnoho ďalších krajín každý rok pripomína deň,vktorom bolo podpísané prímerie a ukončená 1. svetová vojna. Začala28.júla 1914, keď presne mesiac po zavraždení následníkatrónu,arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este, vyhlásiloRakúsko-Uhorskovojnu krajine atentátnika, Srbsku. Vojnový konflikttrval štyti roky aaž v jedenásty deň jedenásteho mesiaca roku 1918 ojedenástej hodinepredpoludním utíchli zbrane na Západnom fronte. Tentodeň dostaloficiálny názov Armistice Day – Deň prímeria a každý rok sa vňom o11.00 hod. minútou ticha spomína na všetkých tých, ktorí zomrelialebotrpeli vo svetových vojnách a vojnových konfliktoch.

Pôvodne sa zachovávali dve minúty ticha, ktoré pri prvomvýročiinicioval Edward Honey, austrálsky novinár z londýnskehoFleetStreet-u. Britský kabinet návrh prijal a kráľ George V. vyzvalvšetkýchobyvateľov svojho impéria, aby na dve minúty v hodinepodpísaniaprímeria prerušili všetky activity. Následne sa tento zvykstal hlavnýmpravidlom pri spomienkových slávnostiach v Deňprímeria.

Pri druhom výročí sa v londýnskomWestminster Abbey a pri Víťaznomoblúku v Paríži uskutočnil slávnostnýobrad pochovávania neznámehovojaka so všetkými náležitými poctami.Postupne si túto tradíciuosvojili aj ďalšie krajiny.

V roku1993, v deň 75. výročia podpísania prímeria, bol exhumovanýneznámyaustrálsky vojak, jeho telesné pozostatky prevezené z cintorína1. sv.vojny vo Francúzsku a ceremoniálne uločené v Canberre v theAustralianWar Memorial. O štyti roky neskôr, austrálsky generálnyguvernér SirWilliam Deane vydal proklamáciu, ktorou deklaroval 11-tynovember akoRemembrance Day a vyzval všetkých Austrálčanov uctievaťminútou tichapamiatku obetí svetových vojen a vojnových konfliktov.

Sjedenástym novembrom sú spojené aj ďalšie dva symboly – rozmarín avlčímak. Rozmarín už v dávnych dobách patril medzi spomienkovésymboly,pretože podľa tradície, má táto aromatická bylinka schopnosťzlepšovaťpamäť. Pravdepodobne kvôli tomu sa práve rozmarín v dávnejliterarúrestal symbolom vernosti a pamiatky.

Divo rastúce kvety vlčiehomaku “red poppies” boli prvou žijúcourastlinou, ktorá dokázala vyklíčiťna vojnou zdevastovaných poliachseverného Francúzska a Belgicka. Vojaciverili, že prenikavo červenúfarbu majú v dôsledku toho, že výrastli zozeme nasiaknutej preliatoukrvou ich vojnových druhov.

Poskončení 1. svetovej vojny ľudia verili, že po nej už nikdy nemôžeprísťďalšia. Žiaľ, dejiny stále dokazujú, že táto krásna myšlienkabola ibakrutým omylom a nedosiahnuteľným snom.
-ff-

Kam dál?