- alebo po našom, tretí titul majstra Matraville indoor football league pre Spartak dogs.
Pre tých, čo náhodou nevedia o čo tu ide, vysvetlím. Partia chalanov zo Slovenska, a tentokrát aj z Čiech, už po tretí raz vyhrala ligu v sálovom futbale v Sydney. Podarilo sa nám tak neporušit našu tradíciu “trikrát vo finále a trikrát majstri”. Ale pekne poporiadku.
Číslo 3 bolo pre nás šťastným, pretože tak ako po minulé roky, aj teraz sme po základnej časti skončili tretí a čakali na nás tri zápasy.
Prvý zápas proti tímu Red Wogs sa pre nás začal celkom sľubne, keď sme už po niekoľkých minútach vyhrávali 1:0 zásluhou Ľubošovho gólu. Zdalo sa, že nebude problém dotiahnuť to do víťazného konca a koncentrovať sa na ďalšie zápasy. Bol to však omyl, pretože ešte v prvom polčase sme dostali prvý a po prestávke hneď aj druhý gól. Jasný zápas pre nás sa tak z ničoho nič zmenil a nám neostávalo iné ako snažiť sa aspoň o vyrovnanie a spoľahnúť sa na predĺženie alebo penalty. Našťastie, asi minútu a pol pred koncom, sa nám zásluhou Peťa podarilo vyrovnať na 2:2 a mohli sme si vydýchnuť. Aspoň na chvíľu, pretože ešte nebol všetkému koniec. Predĺženie nasledovalo hneď po zápase, bez prestávky a hralo sa tri minúty. V ňom gól nepadol a pár sekúnd pred koncom sa už všetko pripravovalo na penalty.
Striedali sa nielen hráči, ale aj brankári, aby na ihrisku zostalo len to najlepšie, co mužstvá mali. U nás sa, ako už tradične, postavil do brány Pepe a poľahky chytil hneď prvú penaltu. Za Spartak bol znovu úspešný Ľuboš, a tak po prvej sérii sme vyhrávali 1:0. Ďalšie penalty uz brankári vychytali. Splnili sme tak základný cieľ - vyhrať aspoň jeden zápas.
Druhý zápas, proti tímu AD2006, na nás čakal po polhodinovej prestávke. Bol to síce nový tím v súťaži, ale poskladaný z hráčov, ktorí už niekoľko rokov túto ligu hrávali. Dopredu sme vedeli, že nemôžeme príliš otvoriť hru a hrať vyrovnanú partiu. To by sa nám nemuselo vyplatiť, preto sme zvolili trošku taktiky, čo nakoniec znamenalo nás veľký úspech. Nakoľko išlo o starších hráčov, ktorí nemali nikoho na striedanie, taktika bola “najskôr ubehať a potom doraziť aspoň jedným gólom”. Dá sa povedať, že všetko nám vychádzalo a už v polovici prvého polčasu sme po Radovom góle vyhrávali 1:0. Tak sa prvý polčas aj skončil a bol pred nami druhý. Potom už iba samotné veľké finále. Na chvíľu nás súper zaskočil, keď vyrovnal na 1:1, ale bolo na ňom vidieť, že sily mu dochádzajú. To bol jasný signál pre nás - do útoku! Naše dielo sme dokonali asi dve minúty pred koncom, keď Ľuboš strelil svoj ďalší gól. Súper sa síce ešte snažil o vyrovnanie, ale naša obrana to bez problémov zvládala, takže sme sa po tretíkrát tešili z postupu do veľkého finále.
V ňom na nás čakal tím, ktorý bol prvý po základnej časti a nepripúšťal si porážku ani tentokrát. Na naše prekvapenie, súper vyzeral hneď od začiatku dosť unavene, hoci hral iba jeden zápas a mal dosť času, oddýchnuť si. Bol to asi najvyrovnanejší zápas celej sezóny, kde na súperovej strane dominoval brankár a na našej zase obrana v zložení Pepe, Jakub a Petr. Zápas sa skončil remízou 0:0, hoci na oboch stranách boli šance na strelenie gólu. Hlavne na tej našej, ale ani jeden z našej útočnej štvorice Rado, Peťo, Ľuboš, Jirko to tento raz nedokázali. A tak opäť prišlo predĺženie. V ňom sa nič výrazne nezmenilo, iba pred jeho koncom sa znovu do našej brány postavil Pepe a čakalo sa na penalty. Teda presne ako vo finále majstrovstiev sveta, aj tu sa čakalo, kto prvý nepremení penaltu. Do brány šiel ako prvý náš brankár a v jeho podaní sa začalo divadlo na otvorenej scéne. Prvá penalta chytená. Za nás si loptu postavil Ľuboš, ale ani on tentokrát nebol úspešný. Súperova druhá penalta chytená. Za pár sekúnd veľká radosť na našej strane. Jirko dáva gól, ale rozhodca ho neuznal, takže zostáva 0:0. Nasleduje posledná séria. Tradičný rituál pred bránkou - hlavička do tyčky a odpľutie si - a ide sa na to. Súper sa rozbieha, Pepe chytá. Ostáva už iba posledná. Loptu si berie Rado, ale hneď sa jej aj vzdáva v prospech brankára, ktorý vychytal šest zo šiestich penált, tak je to na ňom. Dá či nedá, to je otázka?! Spartak nastúpený v stredovom kruhu, držiac sa za ruky, čaká čo sa stane. Pepe sa rozbieha, strieľa a dáva zlatý gól, gól, gól.......
Potom sa ozývalo už len naše tradičné finálové.... ciky, caky, ciky, cak, hej, hej, hej....
-ph-