HISTÓRIA: Trestanci a cestovatelia
Objavenie Nového Južného Walesu koncom osemnásteho storočia (1770) bolo pre Britániu mimoriadne prospešné hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z nich bola i skutočnosť, že jej kolónie v Severnej Amerike sa rozhodli pre samostatnosť, a tak toto svetové impérium začalo mať starosti. Napríklad aj také, čo urobiť s veľkým množstvom trestancov, keď väznice doma sú preplnené a Amerika takýmto prisťahovalcom už odmieta „poskytovať prístrešie”. A že anglické žaláre praskali vo švíkoch bolo dôsledkom aj toho, že polícia trestala všetko veľmi kruto a nekompromisne. Napríklad za pytliactvo alebo štrajk hrozila smrť, v „lepšom” prípade iba vyhnanstvo. Deportácia bola i za krádež chleba či niekoľkých mincí. No a samozrejme, politika – „neposlušní” Íri, žiadajúci slobodu pre svoju vlasť príliš radikálne, sa okamžite stávali nútenými pasažiermi na lodiach odvážajúcich trestancov z Anglicka na novoobjavený kontinent.
Prvá flotila – „The First Fleet”, ktorej velil kapitán Arthur Phillip, vyplávala z Porthsmouthu v máji 1787. Na dvoch vojnových lodiach (Sirius a Supply) a deviatich obchodných plavidlách bolo viac než tisíc ľudí, z toho okolo 750 trestancov. Cookom objavená Botany Bay však nebola vhodným miestom na založenie kolónie, to sa našlo až niekoľko kilomentrov severnejšie. Zátoka Port Jackson bola ideálna a aj dnes je považovaná za jeden z najlepších prírodných prístavov na svete. 26. januára 1788 v nej slávnostne vyhlásili založenie novej britskej kolónie a v súčasnosti sa tento dátum oslavuje ako štátny sviatok – Australia Day. Arthur Phillip sa stal prvým guvernérom a mesto, ktoré vzniklo na území dnešnej štvrti Parramatta, dostalo meno po vtedajšom britskom ministrovi pre kolónie, lordovi Sydneym.
Iróniou osudu je, že kým prví osídlenci piateho kontinentu sa naň dostali najmä kvôli tomu, že sa niečím previnili, dnes, keď máte záznam v registri trestov si môžete byť istí, že víza do Austrálie celkom určite nedostanete.
Krátko po lodiach s trestancami začali prichádzať ďalšie, na palubách ktorých sa plavili aj odvážni muži túžiaci po dobrodružstve z objavovania a poznávania nových miest v neznámej krajine. Patrili k nim aj námorný dôstojník Matthew Flinders a lodný lekár George Bass, ktorí ako prví oboplávali celý kontinent. Flinders neskôr navrhol preň aj dnešný názov – Austrália. Dovtedy sa používalo pre západnú časť krajiny pomenovanie Nové Holandsko a pre východ Nový Južný Wales.
V roku 1813 Gregory Blaxland, poručík William Lawson a William Charles Wentworth prekročili Modré hory a našli rozsiahle úrodné pastviny pre chov ovcí. Následne sa ďalší odvážlivci pokúsili preskúmať rieky pretekajúce týmto Veľkým predelovým pohorím. V roku 1830 viedol Charles Sturt výpravu, ktorej sa podarilo prejsť až k ústiu Murray. Táto najväčšia austrálska rieka spolu s prítokom Darling meria 3490 km. John McDouall Stuart so svojou výpravou v roku 1862 prešiel naprieč vnútrozemím z juhu na sever, Edward John Eyre v roku 1840 zdolal cestu z Adelaide do Západnej Austrálie a v rokoch 1844 -1845 prešiel študent nemeckej univerzity Ludwig Leichhardt územím z Brisbane až do okolia Darwinu.
Odvážni cestovatelia mali stále viac nasledovníkov a noví prisťahovalci začali osídľovať celý kontinent. Kolonizácia Austrálie pokračovala stále rýchlejšie a postupne sa vytvárali samostatné územné celky. Prvým – v roku 1825, bola Tasmánia, o štyri roky neskôr vznikla Západná Austrália. Nasledovala Južná Austrália (1837), Victoria (1851) a Queensland (1859). Je zaujímavé, že Južná Austrália bola jedinou kolóniou, ktorá nemala medzi svojimi osadníkmi trestancov.
-ff-