KALEIDOSKOP: Ezopove bájky

Mestská myš a poľná myš

Poľná myš smutne pozorovala, ako si jej priateľka mestská myš balíkufre. Mestská myš strávila niekoľko neveľmi šťastných dní u poľnejmyši pod živým plotom na kraji poľa.

 „Chúďa,“ povedala mestská myš poľnej ľútostivo. “Žiješ tu takbiedne, živíš sa len korienkami a obilím. Poď so mnou do mesta auvidíš, čo je to dobrý živoť.“

Dve drobučké zvieratká sa vydali na dlhú cestu do veľkomesta, kde žilamestská myš. Najprv sa život v meste videl poľnej myške naozaj úžasný.Ešte nikdy nevidela dobroty, aké tam boli v komore. Práve sa pustila dodatlí a fíg, keď sa otvorili dvere. „Rýchlo!“ vypískala mestská myš vpanike. „Musíme sa skryť do diery.“ V okamihu sa poľná myš tlačila sosvojou priateľkou v malej tmavej diere. Bolo tam tesno a horúco. Podlhej chvíli mestská myš povedala, že už môžu bezpečne vyjsť z úkrytu.Myšky sa vrátili do komory, povystierali  si zmeravené  nohya ponatriasali pokrútené chvostíky. Poľná myš sa celá vystrašená znovapustila do figy. No kým do nej stihla zahryznúť, dvere sa znovaotvorili. „Rýchlo! Do úkrytu!“ vypískala mestská myš. A  poľná myš saopäť tlačila v úzkej diere na svoju priateľku, nemohla ani myknúťfúzami a srdce jej divo bilo. „Vidíš,“ povedala priateľke odmerane.„Máš tu síce dobré jedlo, ale načo  ti je, keď sa nemôžeš pokojnenajesť? Idem domov.“

A tak si poľná myš zbalila kufrík a cupkala mestskými ulicami, kýmneprišla znova na svoje milované pole. Spokojne vliezla do svojej dierypod živým plotom. „Sem patrím,“ povedala si a poobzerala sa okolo sebapo všetkom, čo tak veľmi ľúbila. „Páči sa mi, keď si môžem pomykaťfúzami a švihnúť chvostom, kedykoľvek sa mi zachce. Nech si mestská myšsedí vo svojom meste!“

Poučenie: Všade je dobre, ale doma najlepšie.

Komár a býk

Komár bol síce malý, no veľa si o sebe namýšľal. Jedného dňa, keď ustalz lietania, sadol na roh obrovskému býkovi, ktorý sa pásol na lúke. Býksa pásol, drobučkého komára si ani nevšimol. Komár si oddýchol naslniečku a nabral sily na ďalšiu cestu. Skôr ako odletel, zdvorilo saprihovoril býkovi: „Žiaľ, už musím odísť. Ďakujem, že si mi dovolil,oddýchnuť si na tvojom rohu. Rád by som ešte ostal a porozprával sa stebou, ale už naozaj musím ísť.“        „Mne je celkom jedno, čo urobíš,“ zaručal býk. „Nevšimol som siťa, keď si prišiel, a  nezbadám ani, že ťa nebude.“

Poučenie: Často sa sami sebe vidíme dôležitejší ako iným.

Kam dál?