Réžia: Antoine Fuqua
Hudba: Hans Zimmer
Kamera: Slawomir Idziak
Hrajú: Clive Owen (Arthur), Ioan Gruffudd (Lancelot), Keira Knightley (Guenevere), Stellan Skarsgård (Cedrik), Til Schweiger (Cynric), Stephen Dillane (Merlin)
Pokiaľ ste nič nečítali a ani nevideli žiaden z doteraz nakrútených filmov o legendárnom kráľovi Artušovi, vládcovi z Camelotu, jeho rytieroch Okrúhleho stola, čarodejníkovi Merlinovi, nevernej kráľovnej Guenevere a hľadaní svätého Grálu, bude sa vám možno nový hollywoodsky projekt King Arthur páčiť. Je v ňom plno bojových scén, „akčné“ sa stále niekam pobehuje – či už pešo alebo na koňoch, priamočiary dej ako aj klišé dialógy nenútia veľmi k premýšľaniu. Film tak poskytuje tradičnú tuctovú zábavu B-kategórie podobnú tej, ktorá je bežne dostupná na kazetách vo videopožičovniach.
Všetkým, ktorí ale mali možnosť vidieť výpravný Excalibur, inšpirovaný románom Le Morte d’Arthur Sira Thomas Maloryho, prinesie film iba sklamanie a rozčarovanie. Boormanovej verzii tejto známej legendy zachovávajúcej celú jej vznešenosť, ideály a neobyčajne atraktívne spájajúcej vizuálne, hudobné a výtvarné prvky, sa Fuquov King Arthur nevyrovná. Okrem toho, že mýtický kráľ a jeho rytieri sú tu len akou si tlupou dobrodruhov v službách Rímskej ríše je charakter, konanie jednotlivých postáv ako aj celý príbeh prispôsobený tradičnej morálke americkej spoločnosti. Z nevýrazného hereckého obsadenia zaujmú snáď iba Stellan Skarsgård a Til Schweiger v úlohách cynických saských vodcov. A možno vám ešte bude povedomá tvár Welšana Iona Gruffudda, ktorého si môžete pamätať z televízneho seriálu o Horatiovi Hornblowerovi. Clive Owen v titulnej postave kráľa Artuša sa zo všetkých síl snaží napodobňovať „oscarového gladiátora“ Russella Crowa. Žiaľ, iba snaha bez osobnej charizmy nestačí. Kráľovná Guenevera je niečo medzi akčnými hrdinkami Charlieho anjelov a Millou Jovovich z Piateho elementu. Naviac, choreografia bojov je doslova prekopírovaná z Gladiátora, akčné davové scény zo Statočného srdca, Robina Hooda či Posledného Mohykána.
Keď som si po zhliadnutí Kráľa Artuša položila otázku prečo bol vlastne tento film nakrútený, ponúkla sa mi jediná odpoveď. Hollywoodské sklady sú pravdepodobne preplnené kostýmami z opätovne oživeného záujmu o rímske dejiny, takže ich bolo potrebné využiť v čo najväčšom počte nakrúcaných filmov. A keďže o „dobe temna“ (5.st.), v ktorej podľa mýtov kráľ Artuš žil, nieto veľa dokumentácie, ideálne poslúžila na tento „obchodný“ cieľ.
-ff-