ŠPORT

Experti: Fanoušci už si zvykli, že Sparta není co bývala

Fotbalová Sparta se trápí! A hodně! Doby, kdy válcovala jednoho soupeře za druhým, získávala tituly jak na běžícím páse a její soupeř při cestě na Letnou strachem prohrával už u Průhonic, jsou nenávratně pryč. Poslední potupná prohra 3:4 s oslabenými Bohemians Praha to jen dokazuje.„V současné chvíli nemá kádr takovou kvalitu, aby sbíral body jako dřív. Není odkud brát,“ řekl pro Sport.cz vicemistr z ME v Anglii v roce 1996 Václav Němeček.
Poté, co Sparta předvedla v závěru loňské sezóny, kdy si nechala vlastní nedisciplinovaností ujít titul, už letenské klopýtání během současného ročníku tak nešokuje. Přesto i ti nejzarytější sparťanští fanoušci museli propadat zoufalství, když viděli trápení a porážku svého týmu od deseti hráčů nováčka Bohemians Praha v posledním ligovém kole. Letenský tým žižkovský trávník opouštěl po prohře 3:4.
„Pro Spartu je to opravdu ostuda. Navíc, když si uvědomíme, že šlo o nováčka a že Letenští hráli většinu utkání v početní převaze. Je pravda, že na Viktorce se hrálo vždycky špatně. Proto možná Bohemians Praha tento trávník zvolili jak svůj domácí,“ uvažoval dvojnásobný nejlepší střelec ligy v letech 1978 a 1979 Karel Kroupa.

Češi hráli hrubě, ale zvládli jsme je, libují si hokejisté Ruska

Nadšení zavládlo u hokejistů Ruska po nedělním vítězství 10. 11. 2008 nad českým národním týmem a zároveň triumfu na turnaji Karjala v Helsinkách. Kvalitní zápas o prvenství na prvním podniku série Euro Hockey Tour přinášel šance na obou stranách a o vítězi nakonec rozhodly až samostatné nájezdy. “Splnili jsme svůj cíl pro turnaj a za to mužstvu děkuji,” prohlásil po zápase ruský kouč Vjačeslav Bykov.
“Bez ohledu na to, že po celou základní hrací dobu bylo skóre 0:0, se mi předvedená hra líbila,” řekl trenér sborné na pozápasové tiskové konferenci. Vadil mu jen předvedený projev jeho svěřenců v první třetině. “To jsme hráli příliš opatrně. Asi to bylo tím, že jsme předchozí zápas dohráli pozdě večer a měli menší čas na odpočinek než soupeř. Ale v dalším průběhu zápasu už chlapci našli svůj rytmus,” pochvaloval si Bykov.

Čeští tenisté mohou jet na Světový pohár družstev

Čeští tenisté Tomáš Berdych a Radek Štěpánek mají díky svému postavení v žebříčku právo startovat příští rok na Světovém poháru družstev v Düsseldorfu. Berdych letošní rok zakončil na 20. místě a Štěpánek o šest pozic za ním, což Českou republiku řadí na sedmou příčku v pořadí uchazečů. O definitivní podobě startovního pole organizátoři rozhodnou na jaře na základě příslibů účasti hráčů.
Berdych se tradičního turnaje v Düsseldorfu účastní pravidelně, ale vzhledem k termínu těsně před grandslamovým Roland Garros bývá problém s hledáním jeho spoluhráče. Letos ho ve dvouhrách postupně doplnili Ivo Minář a Michal Tabara, ve čtyřhře po jeho boku nastoupil Pavel Vízner. Češi nevyhráli ve skupině ani jeden ze tří zápasů a nenavázali na finálovou účast z roku 2007.

Zuzulovej príbeh: “Boli to hrozné bolesti, ale mohlo byť i horšie”

Sobota 15-teho novembra za Severným polárnym kruhom bola pre Zuzulovú dňom bolesti, ale i radosti. A to v dokonalej prozaike - negatívneho si slovenská lyžiarka užila po telesnej, pozitívneho po duševnej stránke. Tvrdý pád ráno pred pretekmi, nepríjemné zranenia, vnútorný hamletovský boj (súťažiť či nesúťažiť) a napokon 5. miesto v úvodnom slalome Svetového pohára vo fínskom Levi. Rovnajúce sa morálnemu víťazstvu.
“Ráno som išla na rozjazdenie a vo štvrtej bráne som chytila špicara,” začala svoje rozprávanie pre TASR Zuzulová. Ako na potvoru práve v tomto úseku bola ochranná sieť zhruba meter od vyjazdenej stopy: “Vpálila som do toho rovnými nohami a lyže mi zostali nejako v sieti, ani neviem ako sa to zomlelo. Bola som úplne v šoku. Spadla som na bok, udrela som si hlavu, vyrazilo mi dych. Nič som nevidela... Bol to hrozný pocit.”
Keď Veroniku prvotne vzkriesili, začala si uvedomovať bolesti a na hoteli sa jej preto okamžite ujal jej dvorný fyzioterapeut Jozef Kunyi. “Jožko sa mi to snažil rozmasírovať, lebo som tuhla a ani chodiť som nemohla.”
Zuzulová išla do prvého kola prakticky bez rozjazdenia. Šťastím pre ňu bol aj fakt, že tamojší kopec, mimochodom v jej vnímaní veľmi neobľúbený, sa nezačína strminou. V otvorených bránkach v prvej polovice trate stačilo držať rytmus a ťažiť z dobrej techniky. A práca nôh v momentálnom svete slalomu je aj podľa trénerov súperiacich tímov doménou slovenskej zjazdárky.
“Bola som odhodlaná zvládnuť ten slalom za každú cenu, aj keby som mala získať iba jeden bod. Na rovine sa to dalo, ale potom na strmom to strašne bolelo. Čo brána, to strašný pocit, dobre, že som nekričala od bolesti. Pred druhou jazdou som sa snažila na tieto veci zabudnúť a napokon sa mi podaril takýto výsledok.” V točivých disciplínach sa pády, pred ktorými lyžiar stratí kontrolu, končia veľmi často zranením kolena. Aj Zuzulová priznáva, že mala za sobotňajších okolností aj kus šťastia: “Chvalabohu, že sa mi nestalo nič horšie. Lebo veru stať sa mohlo...” A aj keď sa nestalo, pomliaždeniny, bolesť hlavy a celkový otras tvorili dostatočnú mozaiku dôvodov, pre ktoré ostatní členovia malého slovenského tímu nechceli svoju hviezdu príliš zaťažovať náročnou súťažou.
Veronika však tvrdí, že až tak dlho ich presviedčať o svojom odvážnom pláne nemusela. “Dali napokon na môj pocit, Dôležité bolo ako sa ja cítim. Vedela som, na čom som a oni to za mňa odjazdiť nemôžu. Samozrejme, že keby to bolo niečo vážnejšie, tak by som do toho nešla.” Vyšlo to parádne, veď šéf minitímu, Zuzulovej otec a tréner málokedy vyrukuje so superlatívom, aký stihol tesne po súťaži vysúkať pre TASR - “je to fantázia”.

Mečíř najelegantnejším tenistom všetkých čias?

Od olympijského triumfu Miloslava Mečířa v Soule nedávno uplynulo 20 rokov, ale svetoví odborníci nezabúdajú na výnimočné herné prednosti bývalého slovenského tenistu.
Magazín Tennis Week ho zaradil hneď na začiatok svojho výberu troch najlepších hráčov modernej éry “bieleho športu” podľa elegancie prejavu na dvorci a celkového prístupu. Až za 44-ročným bojnickým rodákom sa ocitli bývalé austrálske jednotky svetových rebríčkov Ken Rosewall a Evonne Goolagongová.
Špeciálne miesto v pamäti fanúšikov si kapitán daviscupového tímu SR vyslúžil svojím štýlom, noblesou a fascinujúcimi schopnosťami, píšu tenisoví historici Raymond Lee a Stavo Craft. Finalistu US Open 1986 velebia napríklad takýmito vetami: “Len zriedka sme mohli sledovať hráča so skvostnejšou kombináciou schopností a harmónie. Mečíř mal úžasnú prácu nôh a rýchlosť. Niekoľkými krokmi dokázal pokryť celý dvorec a využívať svoje nevšedné údery. Z toho, ako bleskovo sa dostával k loptičke, preňho vyplývala možnosť počkať zlomok sekundy a nesignalizovať nasledujúci ťah. Taký ohromujúci cit v ruke a zmenu tempa sme zažívali málokedy predtým i potom.”
Autori si pomáhajú aj citovaním Herberta Warrena Winda z The New Yorkeru: “Výmeny konštruoval úplne inak, ako je bežné. Vedel striedať rytmus na príjme i pri vlastnom podaní. Zvládal však aj tvrdé prestrelky. Súper potreboval búšiť tak dobre, ako napríklad Lendl v onom newyorskom grandslamovom finále, pretože Mečíř bol nepretržite pripravený čosi vymyslieť.”
Tennis Week pridáva aj ďalšie spomienky a charakteristiky: “Presne ako neskôr Andre Agassi často vstupoval pred základnú čiaru a zasahoval loptičku už pri stúpaní. Rovnako ako Agassi disponoval asi najlepším returnom vo svojej ére. Zvládal aj vymanenie sa z defenzívy jediným úderom, ktorým preberal kontrolu nad fiftínom. Mal excelentné voleje a jeho prípravné údery boli ťažko čitateľné vďaka krátkemu švihu.”
Lee a Craft konštatujú, že síce čitateľom poskytli stručný popis Mečířovej hry, ale vraj nemajú nárok dostatočne vyjadriť, ako opantávajúco si počínal: “Vo vrcholnej forme bol takým pôsobivým tenistom, že občas bolo zložité sledovať aj jeho protivníka - strhával totiž na seba všetku pozornosť.”

Kriket - stručný úvod do pravidiel hry

Kriket sa hrá na veľkom oválnom ihrisku približne o veľkosti futbalového štadióna. Proti sebe hrajú dva tímy, ktoré majú 11 hráčov. V strede kriketového ihriska je žltý obdĺžnikový pás (z hliny, alebo stvrdnutého piesku). Na oboch koncoch tohto pásu sú tri tyčky - postavené tesne vedľa seba a krížom spojené dvomi malými tenkými tyčkami. To sa volá wicket.
Na začiatku hry sa hodí minca a víťazný tím si vyberie pozíciu, v ktorej duel začína, t.j. či chce byť bowling alebo bating team.
Bowling team má všetkých 11 hráčov v poli, z toho jeden hádže loptičku a snaží sa trafiť wicket, ostatní chytajú loptičku v prípade, že ju druhá strana odpáli. Bating team má v poli dvoch hráčov, jedného pálkara, ktorý sa snaží loptičku odpáliť a druhého náhradného pálkara.
Bating team má dve hlavné úlohy, prvou je chrániť wicket, pretože ak nahadzovač súpera trafí wicket, pálkar je out (vylúčený z hry), a druhá úloha je získať tzv. run - pálkar po odpálení loptičky musí prebehnúť na druhú stranu žltého poľa a naspäť, snaží sa to urobiť čo najviac krát. Každá dĺžka sa počíta ako jeden run. Spolu s ním musí bežať aj náhradný pálkar. V prípade ak pálkar odpáli tak dobre, že loptičku nikto nechytí a dostane sa mimo hracieho pola, tím automaticky získava 6 runov, ak odpáli loptičku na úplný koniec ihriska, ale je to stale v hracom poli získava 4 runy. Cieľom je získať čo najviac runov. Tím, čo získa viac runov je víťaz.
Bowling team má za úlohu trafiť wicket, alebo chytiť odpálenú loptičku pred tým než sa dotkne zeme. Vtedy je totiž pálkar out. Čím skôr dostanú pálkarov out, tým menej runov súper získa a tak je predpoklad, že mužstvo vyhrá.
Mimo popísaných základných pravidiel (aj to nie úplne kompletných, lebo spôsobov ako poslať pálkara out je 10 a dva horeuvedené sú len tie najzákladnejšie), je ešte milión ďalších, ktoré sa dajú naučiť iba praxou. Napríklad jedno z pravidiel je, že sa musí hrať iba za sucha a slnečného počasia, t.j. ak začne pršať, hra sa preruší alebo dokonca niekedy predčasne ukončí, to isté platí v prípade zotmenia.

Kam dál?