VEDA A TECHNIKA
Pod Ženevou odpálili nový veľký tresk
Potlesk a výkriky radosti. Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarili rekordné zrážky. „Máme asi 40 zrážok za sekundu. Toto je nová éra fyzikálnych objavov,“ kričí s nadšením Fabiola Gianotti, šéfka tímu vedcov, ktorí pracujú na detektore Atlas.
Je niekoľko minút po jednej hodine nášho času a vo Veľkom hadrónovom urýchľovači, skrytom pod zemou neďaleko Ženevy, sa práve podarila zrážka častíc pri rekordnej energii. Nasledovali radostné výkriky vedcov a otváranie šampanského. Tak to vyzeralo v utorok v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN). Vo Veľkom hadrónovom urýchľovači sa podarilo zraziť dva zväzky protónov s energiami po 3,5 teraelektrónvoltov – čo je číslo a za ním dvanásť núl. Zrážka s energiou 7 TeV vytvorila svetový rekord a napodobnila tak podmienky krátko po veľkom tresku.
Pomalý rozbeh
Najskôr to nevyzeralo dobre. Spočiatku to totiž pripomínalo situáciu z roku 2008, pri ktorej havária vyradila superstroj na štrnásť mesiacov. Prvotné technické problémy však neboli vážne. Aj keď prvé zväzky zanikli, ďalšie fungovali správne. Vedci tak rýchlo napredovali k maximálnej energii a úspešnej zrážke. Odštartovali ňou nový vek časticovej fyziky. Samotná zrážka je pritom iba začiatok. Dôležitejšie, než trafiť do seba protóny – čo trochu pripomína snahu trafiť do seba dve ihly vystrelené z rôznych brehov Atlantiku – je zistiť, čo po takejto zrážke zostane.
Existuje Higgsov bozón?
Na to sú detektory, ktoré majú odhaliť dosiaľ neznáme častice či prvky, ktoré predpovedajú rôzne teoretické modely. Podľa nich sa náš vesmír skladá z množstva exotických častíc vrátane takých, ako je slávny a tajomný Higgsov bozón – ktorý má vysvetľovať, ako častice vôbec nadobúdajú hmotnosť.Na výsledky si však budeme musieť počkať. „Veľké objavy prídu až vtedy, keď budeme schopní vyhodnotiť miliardy udalostí a z nich vybrať tie, ktoré sú vzácne,“ hovorí pre BBC News Guido Tonelli, šéf tímu z detektora CMS. „A to sa nestane zajtra.“ Súčasné fyzikálne teórie tak možno budeme meniť o rok či o dva. Vtedy by mali byť k dispozícii prvé výsledky.
Čierne diery?
Nie každý je výskumom nadšený. Len nedávno sa v Nemecku snažili experimenty v urýchľovači zastaviť súdnou cestou. Súd žalobu odmietol ako nepodloženú, stále však jestvuje dosť ľudí, ktorí fyzikov obviňujú z hazardu. Vraj chcú vytvoriť čiernu dieru, ktorá by mohla zničiť Zem. Vedci sa bránia, že k ničomu podobnému dôjsť nemôže. Tvrdia, že na Zem dopadá silnejšie žiarenie a dosiaľ sa nič nestalo. Maximálne vzniknú mikroskopické čierne diery, ktoré okamžite zaniknú. Je však pravda, že hadrónový urýchľovač je experiment, ktorý nemá v histórii obdobu. Preto ani teraz, keď beží len na polovicu svojho výkonu – na plný sa dostane po rekonštrukcii v roku 2012 – ho nemožno s ničím porovnať. Očakávania sú veľké, rovnako ako sľuby odborníkov: odpovede na otázky, z čoho pozostáva „neviditeľný“ vesmír a prečo vôbec jestvuje, či ako a prečo telesá nadobúdajú hmotnosť.
Tipy na zaujímavé webstránky:
Väčšie, ako ich poznáte - http://www.youtube.com/xl,
Digitálne umenie - http://iamnotanartist.org/index.php.
Spýtajte sa domácich - http://travellr.com/
Čo jedia školáci - http://whatsforschoollunch.blogspot.com/
Divné filmy - http://www.somethingawful.com/d/photoshop-phriday/movie-title-mixup.php
Sixtínska kaplnka - http://www.vatican.va/various/cappelle/sistina_vr/index.html
-dg-