VÝLET ZA PÁR: POWER HOUSE MUZEUM
Pre tých, ktorí pracujú a študujú, nemôžu ísť ďaleko cestovať , omrzeli ich pláže a chcú vidieť hory a iné zaujímavé veci...
Výlet za pár … dolárov, na pár hodín a najlepšie, keď ide minimálne pár ľudí.
Featherdale Wildlife park (otvorená ZOO)
web: www.featherdale.com.au
Lokácia: medzi Blacktown a Doonside (vlakom do Doonside a odtiaľ 15 min. pešo po Killdare road alebo vlakom do Blacktownu a odtiaľ busom 725, ktorý zastaví priamo pred bránami parku)
Cena: $ 22 dospelý a $ 18 študent (20% zľava – kupón z WOS alebo z brožúrky o Sydney – vzťahuje sa na dospelé vstupné)
So sebou: kamaráta/tku s foťákom a dobrú náladu
Po príchode do Austrálie som očakávala, že hneď prvé dni stretnem nejakého toho klokana. Však predsa ich tu majú skoro viac ako ľudí. Všade však boli len veľké papagáje Kakadu, vačice na stromoch, obrovské netopiere, ale nikde žiaden poskakujúci tvor, ktorý by mi skočil na fotku. A keď Mohamed nepríde k hore, musí prísť hora k Mohamedovi – vybrala som sa do ZOO. Predom som si pozrela ceny a ponuky najbližších parkov so zvieratami a po doporučení známeho som sa nechala prehovoriť na Featherdale wildlife park. Vlakom som sa chcela doviesť do Doonside a odtiaľ pešo k bránam tohto parku, ale práce na železnici mi pokazili plán a z Grenvillu nás zobral do Doonside autobus – cesta trvala asi 3x viac ako vlakom, ale aspoň som videla viac zo Sydney a najmä tu slávnu Parramattu. Cestou busom som Zoo zbadala z okna, tak som presne vedela, kam mám namierené. Prišla som do areálu, kúpila si vstupné, dostala pas a vykročila spoznávať divoký svet austrálskej prírody.
Za prvou bráničkou si skákal klokan, ktorého naháňala akási zvláštna hus. Ako som si obzerala najobľúbenejšieho austrálskeho vtáka Kookaburra, tak prefrčali okolo mňa. Prvé fotky s klokanom boli na svete. V ďalších klietkach boli nejaké iné vtáčie druhy a za ohrádkou husi. Prišla ďalšia bránička a s ňou aj klokany – tie už neboli také aktívne. Jeden spal, druhý robil jógu a tretí kukal okolo seba. Neďaleko sa ponevierala pestrofarebná strakatá sliepka, nejaké to močiarne volavkovité vtáctvo, pelikány a samozrejme Ibizy. Toto všetko som rýchlo prebehla pretože predo mnou sa objavilo koalie sanctuarium. Lenivé a stále hladné koaly sedeli na strome, nehýbali sa, sem-tam si prešli z ohryzenej eukalyptovej vetvy na novú a plnú listov. Jedna maličká koalka Mia bola vonku aj s ošetrovateľkou a mohla som si ju pohladkať a odfotiť sa (zadarmo). Tu som strávila hodne času a ani som si nevšimla jedno zaujímavé a tajomné stvorenie, ktoré mi sedelo za chrbtom. Bol to akýsi zaujímavý druh sovy. Ja som ju nazvala sovička polienko, pretože sedela na dreve – málokto si ju všimol, lebo splývala a ani sa nepohla. Jej výraz tváre bol veľmi vážny a tajomný. Keď si všimnete Kookaburru s veľkou hlavou vonku – tak tam niekde pri nej bude toto stvorenie. Ďalšie kroky ma viedli okolo voľne pobehujúcich Emu a trošku živších klokanov, až ku ohrádke Tasmánskeho diabla. Sem treba ísť o štvrtej poobede a pozrieť si ako takéto zviera bojuje o večeru, celkom životu nebezpečné pre ošetrovateľa. Táto ZOO má presne vypísané časy, kedy sa kŕmi ich zver a ošetrovatelia vám odpovedia na otázky. 10.15 je to večne otrávený a spiaci krokodíl, 10.00 a 14.30 Echidnasy alebo po našom ježure, o 10.30 a 15.45 tučniaky, o 11.00 pelikány, 14.45 netopiere a o 15.15 dingovia. Ja som kukla väčšinu z nich a bolo to oveľa zaujímavejšie, ako len také kukanie na spiace zvery. V ďalších klietkach boli dingovia – bieli aj svetlohnedí, kazuáre, veľký austrálsky 50kg svišť – wombat a zvieratká wallabies. Nenašla som tu však vtákopyska, čo ma sklamalo.
Na záver len toľko: záhrada nie je veľká, čo môže byť výhoda, lebo nie je preplnená a určite neminiete to, čo chcete vidieť a so zvieratkami sa dá vyhrať do sýtosti. Videla som, čo som chcela, odfotila som sa s koalou, kŕmila som klokany a naháňala emu. Spoznala som ďalšie austrálske zvery a dozvedela som sa veľa zaujímavých informácii. Raz tam opäť zavítam a pozriem kŕmenie krokodíla.
Lenčiatko=]