Ústrednou témou súčasnej medzinárodnej politiky je kríza na Blízkom východe – izraelské letecké nálety na libanonské mestá a opätovaná raketová paľba radikálnych militantov Hizballáhu na židovské ciele. Toto krviprelievanie, za ktoré nesú vinu tak najvyšší politickí predstavitelia Izraela, ako aj fanatickí arabskí teroristi a v ktorom na obidvoch stranách trpia a zomierajú predovšetkým nevinní, „priletela“ priamo z USA urovnať ministerska zahraničných vecí Condoleezza Rice. Zdá sa však, že americkú mierovú vyjednávačku nikto neberie vážne a na medzinárodnej scéne jej slovo veľa nezaváži. Ako dlho teda potrvá toto nezmyselné vojnové vraždenie – najmä civilného obyvateľstva – záleží na mocných, ktorí zostávajú v pozadí a nepoznaní. Oficiálni politickí hodnostári, či už z OSN alebo iných medzinárodných organizácií, síce vyzývajú k okamžitému zloženiu zbraní, lenže ich slová väčšinou nik nerešpektuje – sú iba lukratívne platenými figurínami na reprezentáciu. Skutočná moc je v rukách iných.
Austrálie sa tento blízkovýchodný problém dotýka o to viac, že v nej žije mnoho libanonského i židovského obyvateľstva. Trvalo však hodnú chvíľu kým sa spamätala a začala s evakuáciou svojich občanov a ich príbuzných z krízových oblastí. Naviac, podľa mediálnych vyhlásení niektorých rodinných príslušníkov obetí bombardovania, jej ambasáda v Bejrúte v prvých hodinách konfliktu bola „mimo prevádzky“. Pravdepodobne čakala na inštrukcie od svojej domovskej vlády, ktorá rokovala o tom, na ktorú z bojujúcich strán sa má vlastne postaviť.
V austrálskom parlamente zároveň ešte doznieva vnútorná kríza, ktorá v nedávnej minulosti postavila proti sebe dvoch z najvplyvnejších domácich politikov – premiéra Howarda a ministra financií Costella. „Problém“, ktorý sa minister rozhodol riešiť cez média bol jednoduchý – vyhlásil, že pred niekoľkými rokmi mu Howard dal ponuku na „sharovanie“ postu ministerského predsedu, teda že po určitom čase premiérovania mu toto výnosné miesto dobrovoľne prenechá. John Howard okamžite všetko poprel a prišiel s vlastnou verziou, samozrejme, celkom odlišnou. Celý spor sa nakoniec začal podobať obľúbenej zábavno-súťažnej televíznej relácii Kanála 7 „Deal Or No Deal“ a médiá už robili medzi divákmi ankety typu - sľúbil sa podeliť o moc či nesľúbil? Zdalo sa, že obaja zainteresovaní viacej spolu ani neprehovoria a kvoli funkčnosti kabinetu bude musieť jeden z nich odstúpiť. Nestalo sa však nič, obaja si naďalej sedia vo svojich kreslách a tešia sa dobrému zdraviu. Hrošia koža politikov je asi všade na svete rovnaká.
-ff-