WHO IS WHO: Sir Douglas Mawson (1882 - 1958)
Sir Douglas Mawson patrí medzi najväčších vedcov, bádateľovadobrodruhov na svete. Jeho životný príbeh poodhaľuje muža, ktorývšetkusvoju energiu a väčšiu časť života, vložil do bádania aštúdianajchladnejšieho miesta na zemi - Antarktídy.Narodil sa vanglickom Yorkshire 5. mája 1882 a keď mal 2 roky, rodinasapresťahovala do Austrálie. Mladého Douglasa si už v detstvepodmanilapestrá austrálska príroda, rozsiahle púšte, ako i miestamidrsnépobrežie tohto starého kontinentu. V škole patril medzi výbornýchžiakova ako 16-ročný začal študovať na Univerzite v Sydney. Promoval vodboreinžinierstvo a výskum a nastúpil ako učiteľ petrológie naUniverzitu vAdelaide, kde sa venoval štúdiu pôvodnej štruktúrykameňov. Často chodilso svojimi žiakmi na školské výlety do FlindersRanges – časť tohtopohoria bola pred miliónmi rokov vtesaná doľadovca. A práve tu začalDouglas premýšľať nad zatiaľ neobjavenouľadovou krajinou Antarktídou,kde ľadovce existujú dodnes.
Prvá šanca navštíviť tento ľadovýkontinent prišla v čase, keď Douglas Mawson mal 26 rokov. Stal sačlenom expedície vedenej britskýmbádateľom Ernestom Shackeltonom. Akoprví na svete zdolali vrcholčinnej sopky Mount Erebus. Douglas sizatiaľ netrúfal ísť až za hranicevlastných možností a tak, hoci holákali ďalšie prieskumné výpravy,vrátil sa domov. V roku 1911 ako30-ročný viedol prvú austrálskuexpedíciu na Antarktídu. Cieľom bolozmapovať a prebádať pobrežnú časť,ktorá je najbližšie k Austrálii.Mawson sa s polovicou výpravy nalodilna ľadoborec Aurora, aby satak preplavili cez 1500 km dlhýľadovec až k samotnému pobrežiu. Pozakotvení postavili chatu, ktorúpomenovali “Home of the Blizzard” naznak silnej víchrice, ktorá ich tuvtedy zastihla. Vietor dosahovalrýchlosť až 300 km za hodinu. Na jarroku 1912 začali postupneprichádzať ďalšie expedičné výpravy. Mawsonsa s niekoľkými spojil apokračoval vo svojich výskumných prácach.
Dňa 10. novembra1912 Douglas Mawson, švajčiarsky bádateľ Dr. XavierMertz, náhradníkBelgrave Ninnis a tím z Grónska opustili základnýtábor a vydalisa na prieskum za sprievodu saní ťahanýchsibírskymi psami“husky”. Mawsonova skupina cestovala smerom na východtisícky kilometrovaž do oblasti Denisonovho mysu, kde mapovalipobrežie, zbieraligeologické vzorky a objavovali obrovské ľadovce.Veľkým prínosom boloprvé používanie rádiostaníc. Napriek tomutoúspechu, expedícia bolapovažovaná za tragickú. Dňa 6. decembra 1912,počas veľmi zlého počasiaa slabej viditeľnosti, Ninnis spadol do 100 mhlbokej ľadovcovej trhlinyspolu so saňami vezúcimi potravinové zásoby,stan a náhradné šatstvo. 3dni zostali uväznení v trhline i Mawson aMertz, avšak na tretí deň saim podarilo vyslobodiť sa a spoločne sMertzom sa rozhodli vrátiť späťdo základného tábora. Pred sebou všakmali ešte 480 km cesty, a tak abyprežili, boli nútení postupnezastreliť psov. 1. januára 1913 Mertznáhle ochorel, zoslabol a o 6 dníneskôr zomrel. Mawson nevedel, žeMertza zabil toxický stupeň vitamínuA, ktorý pochádzal zo psejpečienky. Keď pochoval Mertzovo jedomnapadnuté telo, zostal úplne sám,až sa ocitol na pokraji smrti – malpočetné omrzliny na nohách,popraskanú kožu od vetra a bol podvýživený.Avšak po niekoľkých minútachsa prebral, ucítil spirit prítomnosti arozhodol sa bojovať so zlýmosudom. Na zvyšných saniach sa ťahal 160 kmpo povrchu drsného ľadovca aostrého snehu… až 1. februára dosiaholvytúžené bezpečie výpravnéhoštábu – jeho druhovia tu nechali zásobypre prípad, že by sa Mawson aostatní členovia expedície vrátili živí.Vďaka rádiostanici saskontaktoval s posádkou lode Aurora, ktorá sapred pár dňami vydala naplavbu popri pobreží Antarktídy v nádeji, žetu nájdu stopy poMawsonovi. Kapitán lode John Davis okamžite otočilkormidlo smerom späťna základný tábor, kde už na nich čakal na smrťvyčerpaný a chorľavýDouglas Mawson. 24. decembra 1913 sa ich 2-ročnáexpedícia skončila.Toto osudové putovanie bolo opísané v jednom znajväčších príbehov oprežití človeka na južnom polárnom kruhu. Poveľkolepom návrate doAdelaide 26. februára 1914 bol Douglas Mawsonvyznamenaný za prínosvýskumu na Antarktíde. Filmový réžisér DavidParer natočil túto výpravnúcestu vo filme “Douglas Mawson – TheSurvivor”.
V roku 1914 saoženil s Paquitou Delprat – ženou, ktorá ho počasposlednej výpravysprevádzala v jeho myšlienkach a vďaka ktorej sarozhodol neukončiť svojživot v ľadovcovej trhline. Mawson zbožňoval,keď mu rodina bola nablízku a jeho dve dcéry objavili v ňom otca –muža, ktorý sa stalnajväčším svetovým bádateľom. Ale dlho sa“neohrial” v rodinnom kruhu av rokoch 1929 - 1931 podnikol dveexpedície. Tentokrát sa sústredil napodmorskú geografiu a biológiu.Výsledky týchto expedícií potvrdili, že42% územia Antarktídy (čozodpovedá približne veľkosti štátu Queensland)bolo pred miliónmi rokovsúčasťou austrálskeho teritória.
Zvyšoksvojho života Sir Douglas Mawson pracoval ako profesor geológienaUniverzite v Adelaide. Takisto sa venoval lesníctvu, farmárstvuaochrane podmorského života.
Zomrel 14. októbra 1958 vo veku76 rokov. Výsledky jeho expedíciídodnes prispievajú k našej znalostizeme a jeho život nás zároveň učí opevnej vôli a ľudskej sile človeka…
-Ľubica-